1.1 História internetovej siete

Počiatky dnešnej podoby Internetu je potrebné hľadať v Spojených štátoch amerických počas studenej vojny v šesť­desiatych rokoch minulého storočia. Ako každá nová technológia, mal slúžiť vláde USA na vojenské účely, ako strategická počítačová sieť bez centrálnej kontroly, ktorá bude plne funkčná i v prípade, že niektoré z počítačov v sieti budú zničené. Vláde mala umožniť komunikáciu a výmenu infor­mácií v prípade, ak by boli všetky ostatné formy komunikácie počas nukleárnej vojny zničené. Teda aj po zlyhaní ľudského faktora na jednej strane by nebol obmedzený prístup k dôležitým informáciám.

Katastrofické scenáre s nukleárnou vojnou sa našťastie nenaplnili a využitie internetu na "nevojenské" účely širokou verejnosťou mohlo začať. Samozrejme začiatky boli ťažké a obsluhu počítača zvládli len vysokokvalifikovaní pracovníci po absolvovaní náročného školenia. Počítač sa skladal z množstva elektróniek a jeho veľkosť často prevyšovala veľkosť jednoizbového bytu. Pracovníci museli do ovládacej miestnosti vchádzať v špeciálnych antistatických odevoch. Hoci sa postupne počítače zmenšovali, vždy bola ich obsluha náročná. Aj preto sa ich používanie masovejšie začalo až medzi akademikmi na pôde univerzít na výmenu relevantných informácií. Tuto možno hľadať počiatky využívania mejlových služieb, ktoré sú doteraz dominantné spomedzi všetkých služieb, ktoré internet v súčasnej dobe ponúka.

Ešte v prvej polovici deväťdesiatych rokov široká verejnosť internet veľmi nepoužívala. Považovala ho za zbytočný luxus a ešte stále ho nevedela ľahko ovládať. Jeho obsluha si vyžadovala znalosť rôznych príkazov a postupov. V oblasti počítačov sa začína objavovať nový typ zobrazovania a obsluhy pod názvom World Wide Web - www. Prvýkrát bol použitý v marci roku 1989. Umožňoval používať plnofarebné obrazové, pohyblivé a zvukové prvky, ale najmä možnosť vzájomného previazania informácií. Každé slovo, znak, môže byť vo WWW zvýraznené a po kliknutí na odkaz je užívateľ automaticky presmerovaný na inú, tvorcom dopredu určenú stránku. Ďalšou z obrovských výhod je možnosť využívania hypertextového vyhľadávania. Od danej chvíle nebolo viac treba ovládať všetky adresy a zoznamy konkrétnych počítačov v sieti a ich obsahy. Predstavme si milióny kníh a nespočetné množstvo informácií v nich pokope na jednom mieste. Majú veľkú cenu, len vtedy keď vieme, čo a najmä kde máme hľadať. V klasických knižniciach na to slúžia kartotečné lístky vedené podľa názvu diela, mena autora, respektíve podľa témy. Dnes chápeme služby vyhľadávačov ako čosi prirodzené, čo k internetu jednoducho patrí. Do určeného okna zadáme kľúčové slová a po krátkom čase sa nám zobrazia odkazy - linky na stránky, kde sa dané slová nachádzajú. My si už potom jednoducho na odkaz klikneme a používame informáciu z pôvodného zdroja. Na rozdiel od kartotečných lístkov môžeme modifikovať svoje požiadavky vyhľadávania. Podľa jazyka, v ktorom je stránka napísaná, krajiny kde bola uvedená do prevádzky a mnoho ďalších. Až tieto vymoženosti sprístupnili väčšiemu množstvu ľudí pristupovať k internetu. Jeho používanie sa však už neobmedzuje len na študijné účely, ale poskytuje priestor na aktuálne informácie, či zábavu.

Hoci Internet ako taký, spočiatku pod inými názvami, existoval už takmer dvadsať rokov, až výhody webu dovolili médiám plnohodnotne vstúpiť na informačnú diaľnicu, ako zvyknú mnohí internet nazývať, a priniesli obrovský komfort koncovému užívateľovi.

1.2 História médií na internete

Podľa pôvodných predstáv mal internet slúžiť akademickej obci, ktorej by prinášal jednoduchý prístup k informáciám. Avšak už na počiatku sa marketingoví odborníci dopustili obrovskej chyby. Zle odhadli nasledujúci vývoj, ktorým sa bude informačná sieť uberať. Niektorí možno ani netušili, že internet sa zo dňa na deň stane súčasťou našich životov, tak ako sa ňou stal automobilom alebo automatická práčka. Následky zlého odhadu vývoja trhu možno badať až dodnes, pretože sa bytostne týka médií. "Vydavateľstvá, ktoré sa rozhodli publikovať svoje periodiká on-line nepristupovali k internetu ako k trhu s určitým kvantitatívnym potenciálom a kúpnou silou, ale vnímali ho ako marketingové prostredie pre šírenie printovej obdoby periodika." povedal mi v roku 2003 šéf oddelenia internetového publikovania Petit Press Valér Kot. K tomuto vyjadreniu by som dodal, že počiatočné vydania boli len elektronickými kópiami printových verzií a ich funkcia bola viac-menej vecou prestíže. Počiatky novín na internete na Slovensku verne kopírovali situáciu v zahraničí, denník SME začal s on-line verziou v roku 1994. Zo začiatku chápal nové prostredie len ako marketingový ťah na zviditeľnenie sa. Z toho dôvodu sa obrovské množstvo informácií, správ a článkov objavilo na internete bezplatne.

Hoci sa noviny musia správať rovnako trhovo ako rôzne iné firmy, kopírovaním obsahu printu do elektronickej podoby vydavateľstvá akoby potlačili svoje komerčné zámery. Internetová tvorba bola financovaná na úkor ziskov printovej verzie periodika. Nemohla by teda prežiť bez podpory vydavateľstva. Vnímanie počítačovej siete z hľadiska ekonomického hľadiska je podmienené jej relatívne krátkym historickým vývojom. Konzervatívny obchodník dá radšej inzerát do dobre známych, zabehnutých novín, ktoré predávajú denne niekoľko tisíc výtlačkov, ako reklamu na internetovú stránku (viď kapitola 5.1).

Väčšine možným investorom, ba ani vydavateľom, sa nový mediálny priestor nezdal byť reálnym a ekonomicky perspektívnym. Nemohol sa podľa nich stať typickým inzertným médiom, ktorého náklady sa pokryjú ziskami z reklamy bez ďalších dotácií.

Zavádzaním výučby obsluhy počítačov do škôl a postupom k zvýšeniu elektronizácie dát, sa zvýšil predaj nových počítačov. Na požiadavky trhu reagovalo aj množstvo providerov, ktorí sa snažili čo najviac priblížiť internet firmám a domácnostiam. Od polovice deväťdesiatych rokov minulého storočia možno badať aj masové otváranie internetových kaviarní. Byť on-line sa stalo módne. Tento trend však neskončil svoje trvanie tak ako nosenie zvonových nohavíc, ale stal sa pevnou súčasťou našich životov. Mnohé firmy začali od svojich zamestnancov žiadať ovládanie práce s počítačom a internetom, nehovoriac o požiadavkách na nových pracovníkov. Pre tých, ktorí neovládali prácu s PC sa organizovali rôzne kurzy a školenia. Úrady práce začali poskytovať nezamestnaným rekvalifikačné kurzy na používanie počítača a internetu. Nemožno tvrdiť, že sa počas niekoľkých rokov udiali zázraky, ale internetovo zdatných ľudí pribúda. Podľa výskumu Taylor Nelson Sofres Interactive sa viac ako polovica ľudí pripája na internet zo svojho pracoviska (viď ďalšia kapitola). Netrvalo dlho kým ľudia - zamestnanci zistili, že už ráno nemusia utekať do trafiky, aby si kúpili obľúbený denník, keď si ho môžu prečítať v práci - na internete. Je ich neúrekom a rôzneho zamerania.

1.3 Miesto pripojenia k internetu v číslach

Gackenbach, J: Psychology and the Internet, San Diego , Academic Press, 1998, s. 6d

iAUDIT MEDIA, výsledky za December 2004, monitoring návštevností