4.1 Blog - nová forma žurnalistiky?

"Pápežova smrť prilákala aj tisícky nekatolíkov, pre ktorých sa jeho umieranie stalo atrakciou. Okrem návštevy Sixtínskej kaplnky a baziliky cez deň mali večer ďalší bonus - fotili si okno pápežovho apartmánu. Mnohí si rovno v dave vybalili laptop a posielali na internet svoje blogy."

Ľudia sa modlili deň, noc bez prestávky, SME, 4.4.2005, titulná strana

Internet je najprogresívnejšie médium, ktoré je schopné adaptovať sa potrebám jeho užívateľov využívaním nových technológií i inovátorských prístupov. To isté možno tvrdiť aj o internetovej žurnalistike. Na tomto mieste mi prichodí zapolemizovať, či žurnalistika respektíve žurnalisti v dnešných časoch znamenajú to isté ako pred, povedzme, desiatimi rokmi.

Žurnalista - novinár bol v bežnom ponímaní človek, ktorý sedí v redakcii alebo chodí do terénu a píše články, ktoré si potom čitateľ v novinách prečíta. Tak to bolo zakorenené a nemenné. Ak pred sto rokmi sa chcel čitateľ k hocktorému z novinárskych prejavov vyjadriť, musel napísať list, odniesť ho na poštu a čakať, že si ho niekto v redakcii prečíta a v tom lepšom prípade aj uverení. Redakcia sa mohla len radovať spätnej väzbe, pretože väčšine ľudí sa nechcel horeuvedený postup absolvovať. Bolo jednoduchšie mlčať a v redakcii si mohli myslieť, že sú všetci čitatelia spokojní. Čítanosť sa merala podľa remitendy.

Dnešný internetový svet funguje na iných princípoch. Pokus o demokratické médium so slobodou prejavu je najmarkantnejší práve tu. V diskusiách, ktoré sa objavujú po každom prečítaní článku, sa môže hockto vyjadriť k danému problému. Samozrejme so zachovaním pravidiel slušného správania, s ktorým treba pri registrácie do diskusie súhlasiť. Tí, ktorí ich porušujú môžu dostať zákaz vstupu do diskusie. Ľudia sa zvyknú správať odlišne v situácii, kedy si myslia, že sú v úplnej anonymite, ktorú internet dokonale ponúka. Napíšu veci, ktoré by za bežných okolností ťažko vypustili z úst.

Blog: Toto slovo v Krátkom slovníku slovenského jazyka nenájdeme. Vzniklo zo skráteného názvu weblog, ktorý označuje internetový denníček. Skladá sa z anglického web - sieť resp. internet. a log - denník. Čo blog znamená? "Blog je jednoduchá internetová stránka, ktorá umožňuje rýchle a bezproblémové publikovanie textov. Jedinou podmienkou je pripojenie na internet. Definícia znie fádne, ale napriek tomu sa blogy stali v posledných rokoch doslova mániou," uvádza vo svojom článku Blogy - webbublina alebo nová forma žurnalistiky? uverejnenom 16.6.2004 v denníku SME Marián Jaslovský. Blog je teda istou obmenou zvyku, ktorý poznáme odkedy bolo vynájdené písmo - vedenia si denníka. Pohľadom do histórie zisťujeme, že si takmer každá osoba s vyšším postavením viedla svoje osobné zápisky. Spisovatelia, vedci, umelci, či lodní kapitáni. V dnešnej dobe sú moderné na rozdiel od klasických verejné denníky. Autora len poteší veľký počet prečítaní.

4.2 Ako uverejňovať prejavy na internete?

Mnohí ľudia by chceli mať na internete vlastnú stránku. Jej tvorba nie je jednoduchá. Zdatnejší jedinci sa muselia najprv dokonale naučiť používať operačný systém, neskôr i prácu s grafickými programami a nakoniec aj so špeciálnym softvérom určeným na tvorbu webu. Medzi najjednoduchšie patrí napríklad Microsoft FrontPage, ktorý je súčasťou kancelárskeho balíka Microsoft Office. Postačuje na tvorbu najjednoduchších webov písaných v HTML kóde, ktorý umožňuje vytváranie statickej stránky. Medzi skúsenými tvorcami je obľúbený Dreamweaver od spoločnosti Macromedia, ten už poskytuje developerovi (názov, pre človeka, ktorý tvorí weby) viacero nástrojov a neobmedzuje sa len na využívanie jazyka HTML. Na trhu však jestvujú mnohé programy umožnujúce prácu s webmi. Tie by sme v skratke mohli rozdeliť aj podľa spôsobu samotnej tvorby na tie, ktoré sa vytvárajú pomocou príkazov v textovom poli, alebo tie, kde môžeme priamo na obrazovke pracovať s tabuľkami, textom i obrazom. Táto metóda sa volá What you get is what you see (voľný preklad: Finálna podoba bude taká, akú ju vidíme na obrazovke). Aj príprava tej najjednoduchšej, statickej web stránky zaberie množstvo času. Avšak ani po vytvorení stránky ešte nie je isté, že bude verejne prístupná komukoľvek. Zatiaľ sa nachádza na pevnom disku počítača. Aby bola voľne k dispozícii hocktorému používateľovi internetu, musíme ju pomocou FTP príkazov uložiť na nejaký server, ktorý spomínanú službu ponúka. Za miesto na ňom sa musí zvyčajne platiť, hoci existujú aj rôzne free weby, kde sa neplatí, ale miesto na nich je často primalé a návštevníka na nich otravujú zbytočné reklamy. Napriek tomu sú väčšinou takéto stránky len akýmisi elektronickými životopismi, ktoré sú veľmi málo aktuálne a tým pádom klesá aj ich výpovedná hodnota a potreba ich navštíviť viackrát.

Weblogy riešia problém aj pre najväčšie technické antitalenty. Ponúkajú grafické rozhranie - šablónu a registrovaný užívateľ, ľudovo povedané, iba dodáva text. Využíva sa na to jazyk XML, ktorý je akousi vyššou formou zatiaľ bežne používaného HTML. Umožňuje použiť publikačnú aplikáciu na jednoduchú správu vlastného blogu, ktorá vyrába štandardne štýl nadpisu, paragrafu, umiestnenie obrázku, či formát jeho popisky. Kedysi na tejto báze fungovali aj http://www.geocities.com .

V každom z nás je kúsok exhibicionizmu a všetci ho prejavujeme iným spôsobom. Niekto si kvôli publicite odreže motorovou pílou nohy, iný sa prihlási do speváckej súťaže a niekto si píše blog. Nevýhodou vlastnej webovej stránky je fakt, že je takmer mizivé percento nových ľudí, ktorí ju môžu objaviť. Problém rieši server, na ktorom sa nachádza viacero blogerov, pisateľov blogov. Vzniká tým väčšia šanca, že na väčšie zviditeľnenie sa a možnosť "objavenia" náhodným surferom.

4.3 Prečo majú blogy úspech?

Blogy možno chápať aj ako novú formu žurnalistiky. Články už nepíšu len ľudia zamestnaní v novinách. Pomocou blogu sa môže stať novinárom každý je v určitej oblasti expertom o ktorej by mohol písať Skôr uveríme názoru fundovaného ekonóma s niekoľkoročnou praxou vo veciach financií, ako rýchlokvasenému novinárovi, ktorý si narýchlo naštuduje zopár informácií v ekonomickom slovníku. To isté platí pre všetky oblasti. Skutočnosť si už osvojujú takmer všetky médiá, keď si na pomoc do svojich re­dak­cií volajú expertov na pálčivú problematiku. Odborníkom zvykneme veriť. Avšak lepšie porozumieme výkladu svojmu známemu, ako hocktorému expertovi, politikovi, novinárovi. Pravidlom internetových diskusií je, že si všetci navzájom tykajú. Či ide o ko­munikáciu medzi seberovnými alebo je medzi nimi generačný rozdiel. Možno aj v tomto tkvie momentálny úspech blogov. Od nepamäti máme tendenciu začleniť do ne­jakej skupiny. Chceme niekam patriť a získať tým spoločenský status. Keď vezmeme do úvahy skupinu blogerov, možno s kľudným svedomím tvrdiť, že tvoria komunitu ľudí. Komunitu ľudí, ktorí sa možno nikdy v živote nevideli, ale predsa sa správajú ako starí známi. Tykajú si, vedia o svojich súkromných životoch mnoho, vďaka blogom a nás­led­ným diskusiám.

V porovnaní s diskusiami k článkom by mali blogy poskytovať priestor na spoločenskú dis­kusiu, ktorá by mala mať aj znaky odbornosti. Nikto však nečaká odborné traktáty na té­my fyzikálnych javov v časovom medzipriestore. Blogeri, ako píše Tomáš Bella, by ma­li písať o tom, v čom sa vyznajú, čo ich baví, teší alebo zarmucuje. O skorumpovanom úradníkovi, možnosti dobrej lyžovačky, alebo o problémoch s dopravou.

Je až paradoxné, že internet vznikol na to, aby ľudia spolu viac komunikovali. Avšak v sku­točnosti sú spolu len cez monitory svojich počítačov, za ktorými sedí každý sám. Ži­jeme v dobe keď sa väčšina vecí začína vybavovať elektronicky. Menej sa navzájom stre­távame a častejšie zapíname počítače, keď nám chýba ľudské teplo alebo po­tre­bu­je­me radu. Ľudia sú už unavení z názorov vážnych tvárí, ktoré sa im prihovárajú z te­le­víz­nych obrazoviek, či stránok novín. Potrebujú si oddýchnuť čítaním niečoho osob­nejšieho, poprípade sa škodoradostne potešiť na nešťastí iného. Ľudia potrebujú blogy.

Blog je na rozdiel od článku písaný voľnejším štýlom. Neprispôsobuje sa zvykom a štýlu novín. Blogovať môže aj žurnalista. V porovnaní s článkom uverejneným v domovskej redakcii môže byť osobnejší a najmä otvorenejší v prejavovaní osobných názorov. Nezaväzujú ho zámery a názory vydavateľa. Môže byť sám sebou. V blogu sa spravidla nerozoberajú politické témy. Jeho funkciou je čitateľa zaujať a pobaviť. Blog sa zaoberá každodennými problémami okolo nás. Väčšinou maličkosti, na ktoré nemáme čas.

4.4.1 Blog na SME

Ukážka hlavnej stránky www.blog.sme.sk  

4.4.2 Historický vývoj blogov na www.sme.sk

Myšlienka vytvorenia blogov na portály Sme.sk skrsla v hlavách Tomášovi Bellovi a Valérovi Kotovi v lete 2004. Ich pôvodným zámerom bolo poskytnutie social networkingovej služby, podobnej, akú poskytuje svojim čitateľom napríklad stránka http://www.orkut.com . Na nej sa majú možnosť čitatelia slobodne vyjadriť k akejkoľvek téme. Ďalším rozvíjaním tejto témy spoločne dospeli k záveru, že by mali vytvoriť priestor pre citizen journalism - kde sa čitatelia majú možnosť podieľať na tvorbe novín. Inšpiráciu hľadali najmä na stránke http://www.ohmynews.com . Z pasívneho čitateľa sa môže stať aktívny pisateľ, ktorý môže poskytnúť nové názory a pohľady na svet. Je neokukaný a plný nadšenia. Do povedomia sa môžu dostať aj také myšlienky, ktoré by sa inak nikdy nikto možno nedozvedel. V internetovej dobe je možné všetko. Skĺbenie oboch predstáv vyústilo do rozhodnutia spustenia projektu blogov na SME.

Ako hovorí T. Bella: "Pôvodne nebolo cieľom dať možnosť písať blogerom, ale skôr dotiahnuť k nám viac zaujímavých autorov a viac otvoriť noviny samotným čitateľom." Paradoxne, blogy zvyčajne stoja v opozícii s oficiálnymi médiami. Ľudia v nich totiž slobodne vyjadrujú svoje názory, bez toho, aby mohli byť nejakým spôsobom obmedzovaný príslušnosťou k akejkoľvek redakcii. SME sa podaril husársky kúsok, keď poskytol starým i novým slovenským blogerom ochranné krídla. Na svete existuje ešte jedno médium, ktorého súčasťou sú aj blogy - francúzsky Le Monde.

Spočiatku boli reakcie známych slovenských blogerov na krok SME skôr negatívne. Pravdepodobne v tom čiastočne hral úlohu aj pocit, že masovým rozšírením blogov prichádzajú o pocit výlučnosti, že blogeri už nebudú elitou, ale že blogovať bude oveľa viac ľudí. Bella pokračuje: "S mnohými "starými" blogermi sme ale v kontakte a viacerí nám svojimi pripomienkami aj pomáhali pri budovaní nášho systému, takže vzťahy sú už, zdá sa, úplne v poriadku."

4.4.3 Chronologický vývoj blogov na SME

Streda 3. novembra 2004 sa objavil na www.sme.sk článok, v ktorom sa prvýkrát spomína slovo blog v spojitosti s týmto médiom. K textom z prílohy SME Počítače od tohto dňa pribudli aj ďalšie texty a blogy pre on-line vydanie. Prvými štyrmi pisateľmi boli pracovníci redakcie Počítače - Milan Gigel, Tomáš Ulej, Miro Veselý, Tomáš Bella. Stránka v tom čase beží v testovacej verzii.

O dva dni neskôr, 5. novembra 2004 , dostáva čitateľ jasnejšiu a konkrétnejšiu predstavu o význame blogu a ďalšom vývoji projektu. Odpovedá sa na základné otázky Prečo blogy na serveri Sme.sk? Čo bude obsahom projektu blog.sme.sk? Ako sa stať blogerom? O čom písať? Atď.

31. decembra 2004 vyšla v printovej verzii prvýkrát celá strana zostavená z najzaujímavejších blogov pod názvom Blogujeme.teda.sme.sk.

Od 3. januára 2005 sa v printovej verzii nachádzal jeden krátky blog.

Od 10. januára 2005 začala v printovej verzii celá strana zostavená z blogov. Prví autori získali honoráre. Napĺňa sa predstava o spolutvorbe novín zo strany čitateľov. Mení sa ich rola, stávajú sa aktívni. V tejto fáze však registrácia ešte nebola voľne dostupná. Záujemcovia o blogovanie museli zaslať na mejlovú adresu blog@sme.sk o sebe základné informácie ako meno, vek a zamestnanie, či okruh tém, ktorým by sa vo svojich blogoch chceli venovať. Na základe týchto údajov boli záujemcovia zaradení do zoznamu budúcich blogerov.

25. januára 2005 redakcia spresňuje podmienky, za ktorých sa môže hockto zaregistrovať. K hore uvedeným pribudlo telefónne číslo, adresa trvalého bydliska a číslo účtu. Tieto údaje by mali ostať redakcii kvôli vyplateniu honoráru za články, ktoré budú uverejnené v novinách.

27. január 2005 na svet sa dostávajú ďalšie informácie o vývoji blogov na portáli. Záujem o blogovanie prevýšil aj tie najodvážnejšie predpoklady. Autorov je tak veľa, že aj kvôli sprehľadneniu a zvyšovaniu kvality sa onedlho začne selekcia na dve veľké skupiny "najlepší blogeri a blogeri". Patriaci do prvej skupiny budú privilegovaní vo forme uverejňovania ich článkov aj na http://www.sme.sk , zľavy na predplatnom novín, možnosti upravovania svojich starších príspevkov, či prístup k interným zdrojom SME. Autori však musia spĺňať požiadavku veku minimálne 18 rokov veku života, blogovať aspoň tri týždne a uverejniť svoju vlastnú fotografiu. Najlepší autori sa budú vyberať samotnými blogermi, ktorí budú tvoriť poradný orgán zostavený redakciou. Tento bude neskôr rozhodovať o smerovaní blog.sme.sk Spomínaný postup by nemal odrádzať tých, ktorí sa medzi najlepších blogerov nedostanú, skôr ich pobádať, aby pracovali na svojom prejave.

14. február 2005 . Od tohto dňa funguje nová adresa http://blogdata.sme.sk , na ktorej sa nachádzajú PDF súbory pondelkovej prílohy Blogujeme.teda.sme.sk

V ten istý deň sa dozvedáme, že začína fungovať jeden z nástrojov hodnotenia blogov samotnými čitateľmi "karma blogerov". Ide o spôsob hlasovania, rating pisateľa. Pod každým článkom sa nachádza tlačidlo (viď obrázok) s popisom "Výborný text, chcem tomuto autorovi zlepšiť karmu". Čitateľ naň klikne vtedy, ak sa mu text páčil alebo ho niečím zaujal. Karma sa nedá znižovať. Teoreticky ak by sme chceli niekoho karmu znížiť, prestaneme čítať jeho články resp. klikať na tlačidlo pod textom. Za každý článok sa dá hlasovať len raz. Pri hodnotení karmy sa bude brať do úvahy aj návštevnosť konkrétneho článku. Takto sa bude dať veľmi jednoducho a prehľadne zistiť, čo sa čitateľovi páči a čo nie. Ľahšie sa rozhodne, kto patrí medzi najlepších blogerov a kto nie.

Obrázok tlačidla karmy

Počet blogerov presiahol hranicu 180 a záujem nových autorov neklesá. Preto sa od 16. februára 2005 prestávajú noví blogeri predstavovať, ale ich mená sa zobrazujú v pravom stĺpci stránky http://blog.sme.sk v rubrike Noví blogeri. Po uplynutí piatich dní sa presúvajú do zoznamu Blogerov, kde sa autori už netriedia chronologicky, ale podľa abecedy. K dispozícii je aj triedenie podľa dátumu registrácie.

4.4.4 Regulácia a zásahy redakcie do blogov

O tom, že sa SME rozhodlo udržiavať dobrú úroveň textov a aj kvalitných ľudí, svedčí aj fakt, že začiatkom roka 2005 vylúčili jednu osobu kvôli falšovaniu údajov. Zistilo sa, že uviedla ako svoju fotku niečiu cudziu, stiahnutú z internetu. V čase písania tejto práce nedostalo registráciu päť ľudí, ktorí o to žiadali. Podľa redaktorov zodpovedných za blog.sme.sk boli "problémoví" - chronický sťažovatelia z diskusií. Na druhej strane 99% zo žiadateľov dostane registráciu okamžite. Spomedzi vyše 5 000 článkov (v čase písania práce) museli stiahnuť päť, pretože boli za hranicou, ktorú mienila redakcia akceptovať. Rasizmus a príliš veľa vulgarizmov. Po ujasnení si pravidiel píšu autori bez problémov ďalej. Problémových textov sa teda k počtu článkov vyskytuje oveľa menej, ako autori projektu na začiatku predpokladali.

Existuje dobrý mechanizmus samoregulácie. Ak má niekto na svoje články veľmi zlé ohlasy, prestane, lebo ho to už nebaví. Autori dobrých článkov sú motivovaní písať ďalej, formou určitých výhod a zliav. Pri samoregulácii výrazne pomôže aj systém karma.

4.4.5 Karma

Je vyjadrením čitateľskej obľúbenosti a kvality blogera. Tú delíme na karmu článku a osobnú karmu, ktorá je vypočítaná za posledných 30 dní. Karma článku sa nachádza v perexe každého článku blogu a potom sa z nej vypočíta pomocou aritmetického priemeru osobná karma. Podľa nej sa zoradzujú do rebríčkov najlepší blogeri na blog.sme.sk. Prečo však karma vznikla? Blogerov na sme.sk pribúda denne niekoľko a v dave článkov sa tie dobré môžu ľahko stratiť, pretože je v neľudských silách všetky prečítať. Znevýhodňovali sa dobrí autori, ktorí sa medzi priemernými, či podpriemernými, stratili a neboli čítaní.

Na vypočítanie karmy slúžia dva údaje. Počet ľudí, ktorí si článok prečítali a tých, ktorí klikli na tlačidlo " Výborný text, chcem tomuto autorovi zlepšiť karmu" po tom, čo ho považovali kvalitou za nadpriemerný oproti ostatným blogom . Druhý údaj je relevantnejší ako prvý, ak počet kliknutí presiahol 100, inak je karma článku 0. Karma sa znižovať nedá inak, ako nečítaním autorových článkov. Priemerná karma sa pohybuje na úrovni 3 - 6, avšak rozpätie je od 1 do 20, pričom horná hranica je neohraničená.

Karma sa stáva lakmusovým papierikom pre hodnotenie blogera čitateľmi a jeho budúcnosti na sme.sk. Preferované budú články autorov s vysokou karmou a budú len krôčik od statusu "VIP blogera" To sú ľudia, o ktorých má redakcia vyšší záujem, chce si ich udržať a aj na jej základe si ich cielene vyberá. Podmienky sú nasledovné: "písať dobré články, mať vysokú osobnú karmu, počet článkov zverejnených v tlačenom vydaní SME, originalita pohľadu na svet či tém, o ktorých bloger píše a pravidelnosť zverejňovania článkov ". VIP blogerom sa nemôže stať osoba mladšia ako 18 rokov, píšuca pod pseudonymom a píšuca kratšie ako 4 - 6 týždňov. Podľa uvedeného možno karmu prirovnať k hodnoteniu súťažiacich v reality shows typu Superstar.

Výhodou tohto statusu je 50 % zľavu na predplatné SME , 45 % zľavu na knihy z edície SME , bezplatný prístup do plateného archívu SME online, umiestnenie článkov medzi Najlepšími za týždeň, či e-mailovú adresu v tvare priezvisko@blog.sme.sk.

4.4.6 O čom písať blog?

Neexistuje žiaden recept na napísanie dobrého blogu, tak ako neexistuje recept na šťastný život. Rovnaká situácia nastáva aj keď niekomu radíme ako písať. Konečný výsledok závisí len a len od autora. Napriek tomu možno dať blogerovi, začiatočníkovi, akú-takú všeobecnú predstavu, ako by mal dobrý blog vyzerať. Treba mať na zreteli, že blogeri nie sú lingvisti a slová ako tektonika textu, syntax, lexikológia im nič nehovoria, ba čo viac, ešte by ich mohli pred písaním vystrašiť. Preto sa rady musia zúžiť na zhrnutie základných pravidiel písania.

Blog nemá žiadnu ustálenú podobu. Môže mať formu postrehu, fejtónu, básne, eseje ... medze sa nekladú. Ako spomína Bella: "Ak jeho čítanie baví ešte aspoň jedného ďalšieho človeka, blog splnil svoj účel." Pisateľ má voľnú ruku. Iná situácia nastáva ak ašpiruje na vydanie textu v printovej verzii SME. Tam sú kritériá iné a výber závisí od redaktorov SME. Bella radí písať o svete okolo seba, o veciach, ktoré nemôže zažiť každý a tým sú výnimočné. Politické hašterenie a polemiky treba prenechať politológom a politikom. Písať stručne a konkrétne má význam aj z hľadiska narastajúceho počtu blogerov. V dnešnom uponáhľanom svete mnoho ľudí jednoducho nemá čas čítať dlhé články. Tejto téme by sa však mohla vyčleniť samostatná kapitola. Jednou z možností budúceho vývoja čítania novín je uchýlenie sa k čítaniu titulkov. Písanie textu v sms správe alebo na internete sa výrazne odlišuje od kodifikovanej slovenčiny. V texte často chýba interpunkcia (spôsobené najskôr technickými problémami pri správnom prenose písmena s interpunkciou), pribudli nové skratky, nové znaky - emotikony. Aj napriek tomu by som medzi rady ako napísať dobrý blog pridal - písanie bez gramatických chýb. Nech by boli myšlienky v texte akokoľvek vynikajúce a vyskytovalo by sa v ňom množstvo gramatických chýb, pre mnohých čitateľov by bol text výrazne degradovaný. Autor by sa stal menej dôveryhodný.

4.4.7 Blogy môžu vytvárať bomby

Fenomén blogu výrazne podporil vyhľadávanie v známom vyhľadávači google, ktorý funguje na základe množstva odkazov, použití tej - ktorej stránky. Jedným z pravidiel serióznosti je preveriť si informáciu minimálne z dvoch zdrojov, preto je veľmi dobré keď bloger podoprie svoje tvrdenie o fakt alebo link. Tí dobrí tak aj robia. Z toho vyplýva ďalšie pravidlo, ak chceme niečo zmysluplné napísať, je potrebné najprv veľa čítať predtým ako začneme niečo vyťukávať do klávesnice počítača.

V spojitosti s prelinkovaním množstva odkazov a google je vhodné spomenúť aj pojem google bomba. Ak veľa bloggerov odkáže na stránku odkaz s nejakým textom, tá sa potom zjaví ako prvá v zozname googlu po zadaní istých kľúčových slov. Už niekoľko rokov je známe, že po zadaní kľúčových slov "miserable failure" (hanebné zlyhanie) sa na prvom mieste zobrazí životopis súčasného prezidenta Spojených štátov amerických Georga Walkera Busha. Funguje to už niekoľko rokov hoci webmaster Bieleho domu by vedel spomínaný problém vyriešiť v priebehu niekoľkých minút. Tak, ako to vyriešil webmaster starajúci sa o stránku predsedu vlády Českej republiky Stanislava Grossa. Ten sa objavil na prvom mieste zoznamu po zadaní slov "velký bratr", známych z antiutopistického románu 1984 anglického spisovateľa Georga Orwella.

4.4.8 Ako sa bude blog ďalej vyvíjať?

Ľudia si písali denníčky od nepamäti, snažili sa svoje myšlienky niekde prezentovať. Blog je teda novou formou šírenia vlastných myšlienok. Do niekoľko sekúnd od napísania posledného slova si ho môže ktokoľvek prečítať aj na opačnej strane zemegule. Internet, ako najprogresívnejšie a najrýchlejšie sa meniace médium, ponúka nespočetné množstvo variácií dnešnej podoby blogu. V budúcnosti sa budú určite viac používať ďalšie technológie ako audioblogy, videoblogy, či fotoblogy. Fantázii sa medze neklamú, pretože internet už mnohokrát dokázal, že to, čo sa zdalo ako nemožné, začalo o niekoľko mesiacov bezchybne fungovať.

O karme blogerov a štatúte VIP, www.blog.sme.sk