Predhovor

Dobre si pamätám na časy keď som chodil do siedmej triedy na základnej škole. Môj bratranec dostal na Vianoce počítač. V tom čase sa podobným prístrojom hrdilo len niekoľko najvyšších inštitúcií v našom okrese, nieto obyčajný človek. Naučil sa ho používať a my všetci naokolo sme ho začali považovať za génia, pretože obsluhovať PC predsa nemôže dokázať len tak hockto. Písal dokumenty, ktoré si následne vedel vytlačiť na domácej tlačiarni. Používal na dnešné pomery "predpotopné" programy na prácu s grafikou a hral hry. O možnosti pripojenia sa na sieť (internet) som sa dočítal v  počítačovom časopisoch PC Revue. Keby mi niekto v tej dobe povedal, že o niekoľko rokov bude internet bežne používať väčšina ľudí, povedal by som mu: "Áno, a na každom dvore budeme mať zaparkovanú kozmickú raketu, aby sme mohli denne navštevovať príbuzných, ktorí sa presťahovali na Mars!" Skrátka, internet nebol dostupný a známy každému.

Väčšina nových technológií sa najprv otestuje v laboratóriách, na akademickej pôde, následne v pokrokovo zmýšľajúcich inštitúciách a až potom sa dostane do domácností - medzi ľudí. Niet preto divu, že môj prvý kontakt s internetom bol na pôde Univerzity Mateja Bela, kde som sa tajne prešmykol s kamarátom z jazykovej školy. Mal som osemnásť rokov. Sprvu som vôbec nevedel čo mám robiť, ale bol to neobyčajný zážitok. Počas minúty, záviselo od rýchlosti pripojenia, ktorá bola povedzme si úprimne - slimačia, som si prečítal najnovšie správy, a hneď potom som sa poprechádzal po slnečných brehoch Nového Zélandu. Bol som nadšený slobodou a možnosťou výberu, ktorú mi sieť poskytovala. Mohol som sa priblížiť veciam, ktoré boli dovtedy podobné predstave s kozmickej rakety na Mars. Odvtedy chodím pravidelne do tohto sveta, aby som mohol čerpať mnohé informácie, ktoré by som inak musel prácne hľadať v knihách, alebo na ktoré by som musel čakať, kým budú odvysielané v rádiu, či televízii.

Stal som sa súčasťou obrovskej rodiny. The New York Times sa stali prvými zahraničnými novinami, ktoré som vtedy ešte "lúštil" so slovníkom v ruke. Fascinujúce. Noviny pomocou Internetu dostali nový rozmer, hoci pocit šuchotajúceho papiera pri ich čítaní cestou autobusom žiadna obrazovka asi nenahradí.

Nechajme sa však prekvapiť, čo všetko pre nás budúcnosť ešte skrýva. Medzi všetkými nemožnými vecami sa určite objaví aj osobný raketoplán, ktorý bude vlastniť každá rodina.

Pri písaní tejto práce som sa stretol s problémom získania správnych informácií. Keďže ide o pomerne mladú problematiku, ktorá nebola spracovaná v knižnej podobe, musel som informácie čerpať z časopisov, priamo z webu, mojim vlastným pozorovaním a v poslednom rade praktickou skúsenosťou z PR agentúry, ktorá prevádzkuje internetový portál www.pulz.sk , kde som v čase písania práce pracoval.

Týmto by som sa chcel poďakovať šéfovi oddelenia internetového publikovania Petit Press-u Valérovi Kotovi ako i vedúcemu redaktorovi prílohy Počítače denníka SME a koordinátorovi projektu blog.sme.sk. Tomášovi Bellovi za čas a informácie, ktoré mi poskytli.