3.1 RSS - formát na sledovanie zmien na stránkach

Internet je obrovským kanálom dát, ktorých je každým dňom viac a viac. Spravodajské servery nás každou minútou zahlcujú stovkami správ. Človek sa pomaličky prestáva orientovať v informačnej džungli. Ak si predstavíme užívateľa internetu, ktorý má záujem o objektívny pohľad na svet okolo seba porovnaním opisov udalostí z viacerých zdrojov, musel by celé dni presedieť pred obrazovkou počítača a preklikávať sa v rôznych web stránkach, aby zistil, či na nich náhodou niečo nepribudlo. Keďže na internete sú jedni z najviac využívaných služieb vyhľadávače typu www.google.com alebo www.lycos.com , bolo na čase, aby už niekto vymyslel systém, ako sa dozvedieť o zmenách, ktoré sa na užívateľom vopred určených serveroch udejú. Riešenie sa v súčasnej dobe ponúka formou nového formátu RSS (Really Simple Syndication), ktorý je schopný zlučovať správy, obsah stránok spravodajského charakteru a osobných webblogov na jedno miesto.

3.2 Vývoj a história RSS

Od vzniku po súčasnosť prešiel vývoj RSS mnohými zmenami. Situáciu sa najprv pokúsila riešiť firma Netscape vývojom formátu RSS 0.90, ktorý mal slúžiť na budovanie spravodajských portálov (V súčasnosti sa už neodporúča používať.). Avšak v novšej verzii 0.91 Nescape zanechal tento formát, pretože prestal mať záujem o oblasť budovania portálových služieb.

Keďže myšlienka uľahčenia vyhľadávania informácií na internete nevŕtala v hlavách len špecialistom firmy Netscape, RSS 0.91 sa ujala spoločnosť UserLand Software. Tí sa rozhodli formát využiť ako základ pre svoje weblogingové produkty. V tejto sfére je momentálne stále formát rozšírený, avšak možno ho považovať len za akýsi základ. Jeho nevýhodou je, že neobsahuje údaje o dátume a čase publikovania daného článku. Aj preto bol po čase nahradený verziami 0.92, 0.93 a 0.94, ktoré poskytujú v porovnaní s formátom 0.91 oveľa bohatšie metaúdaje.

UserLand Software nebola jedinou firmou, ktorá sa zaoberala problematikou RSS, tento fakt potvrdzuje aj 12. jún 2000, kedy skupina RSS-DEV Working Group uviedla na trh RSS 1.0. UserLand Software fakt akceptovala a pracovala paralelne s RSS-DEV Working Group na vývoji novšieho formátu RSS. Poslednou novinkou na trhu je RSS 2.0, ktorú uviedla firma UserLand Software, avšak všetky práva previedla 15.7.2003 na Berkmanovo centrum pre Internet a Spoločnosť pri Harvarde. Nový formát obsahuje bohaté metaúdaje a umožňuje vkladať obsahy celých článkov a nielen úryvok z textu, ktorý poväčšine tvorili cca. prvé štyri vety textu.

Celkovo možno zhrnúť, že momentálne je v používaní formátov menší chaos, pretože obe spoločnosti tvrdia, že ich riešenie je najlepšie a konečné. Najlepšie by bolo, keby sa vyvinul jediný formát, ktorý by sa stal štandardom. Toto je skôr problém programátorov a nie užívateľov internetu, pretože kompatibilitu riešia agregátory (viď nasledujúca podkapitola), ktoré dokážu pracovať s viacerými formátmi naraz.

Na tomto mieste by bolo vhodné spomenúť ontológiu skratky RSS. Nebola od začiatku jednoznačná. Ak začneme pátrať, tak zistíme, že v pôvodnej interpretácii firmy Netscape RSS je skratkou Rich Site Summary. Avšak už v nasledujúcej špecifikácii verzie 0.91 RSS nie je skratkou, ale slovom. Posuňme sa o maličký kúsok ďalej v čase a špecifikácia verzie 1.0 objasňuje RSS ako RDF Site Summary (Resource description summary). Až nakoniec verzia 2.0 pomenúva RSS ako Really Simple Syndication. Názov sa používa dodnes.

Ak by mal niekto záujem získať viac informácií o RSS a použije jeden z najobľúbenejších vyhľadávačov www.google.com so zadaním kľúčového slova RSS, s najväčšou pravdepodobnosťou sa mu okrem iného objaví odkaz na Rashtriya Swayamsevak Sangh, tradicionalistickú politickú stranu v Indii alebo anglickú The Royal Statistic Society.

3.3 Praktické využitie RSS

Po tom, čo je informácia spracovaná do RSS formátu resp. RSS kanála (RSS feed), možno odkazy na ne prezerať v špeciálnych programoch - RSS agregátoroch, ktoré treba nainštalovať do systému. Fungujú ako plug-in webových prehliadačov, ktoré podporujú formát RSS, napríklad Opera alebo Mozilla Firefox. Stanú sa tak súčasťou lišty prehliadača. RSS agregátor pristupuje k súboru umiestnenom na danom serveri a sleduje zmeny, ktoré sa na ňom dejú v užívateľom stanovenom intervale. Ak sa na serveri objaví nový článok, informácia o tom sa prenesie do RSS kanála a po zistení zmeny ju RSS agregátor zobrazí a označí ako neprečítanú. Po kliknutí na odkaz v agregátore sa pôvodný text objaví v okne internetového prehliadača.

Jedným z možných agregátorov pre Mozilla Firefox je SAGE, ktorý možno stiahnuť na stránke http:// sage.mozdev.org . Jeho podobu možno vidieť na nasledujúcom obrázku na ľavom okraji, ako samostatnú lištu.

Druhou možnosťou je využívať live záložky. Druhá možnosť nie je praktickejšia v porovnaní s čítačkou.

Zaradenie stránky medzi obľúbené v RSS zozname

Prvá podmienka, stránka musí podporovať RSS. Užívateľia Mozilla Firefoxu to môžu zistiť, ak sa im po načítaní stránky objaví v pravom dolnom rohu lišty prehliadača oranžová ikonka . Po kliknutí na ikonku a následným zvolením Prihlásiť na odoberanie RSS sa zobrazí dialóg Pridať záložku . Potvrdíme tlačidlo OK . Môžeme sa rozhodnúť, či záložku uložíme do live priečinku alebo do priečinku čítačky. Ak zvolíme druhú možnosť. Odkaz sa objaví v agregátore a v okne pod ním sa zobrazí aj zoznam článkov, ktoré sme už čítali, resp. tých, ktoré ostali ešte neprečítané.

V čase písania tejto práce portál SME ponúkal 29 RSS kanálov (SME print, Auto moto, Kariéra, TV oko, Fórum, Zdravie, Víkend, Veda, Škola a rodina, atď.)

Je nespochybniteľné, že RSS prináša množstvo výhod pre koncového užívateľa webu. Sprehľadňuje a uľahčuje mu prístup k špecifickým informáciám. Odhliadnuc od vyššie uvedených výhod si vlastníci spravodajských portálov, ktorí neponúkajú možnosť RSS, môžu dať oprávnenú otázku, či im práve používanie RSS neuberá z počtu čitateľov.

Kedysi si užívateľ internetu musel načítať hlavnú stránku a cielene vyberať správy na nej. RSS však podľa môjho názoru môže zmeniť používanie internetu. Ako zvedavého čitateľa ma už nebude zaťažovať hľadanie určitého typu správy, ale mojou starosťou bude, vybrať si portál, z ktorého budem informácie čerpať. Takto môžem rýchlo a efektívne porovnávať názory opisovanej veci z viacerých strán.

RSS veľmi nápadne pripomína emailového klienta. Ľudia si zvyčajne prečítajú všetky správy po otvorení internetovej pošty. Tak isto sa čítajú všetky správy v RSS agregátore. Možno tvrdiť, že získame viac informácií. Problém však môže nastať ak si príliš zvykneme na používanie RSS čítačky a sledujeme len správy, ktoré sa v nej objavia. Postup väčšiny užívateľov po zapnutí počítača. Najprv si skontrolujú poštu, potom RSS odkazy a až potom načítajú ostatné stránky (neumožňujúce RSS), na ktoré však nie vždy ostáva dostatok času. Takto získavajú skreslené informácie, čo nie je problém technológie, ale dané pohodlnosťou používateľa.

Používanie RSS spája v sebe mnohé výhody a technologický nadšenci ho priam milujú, avšak vysoké percento bežných používateľov o ňom nikdy nepočulo. Ako hovorí vedúci redaktor prílohy Počítače denníka SME a koordinátor projektu blog.sme.sk. Tomáš Bella: "To by sa mohlo zmeniť, ak by napríklad Microsoft integroval RSS čítačku do nejakého svojho populárneho produktu, a začal RSS masovo propagovať - na to by som ale príliš nevsádzal." Z tohto teda vyplýva, že momentálne sú používatelia Really Simple Syndicaton v menšine. Médiá im však vychádzajú v ústrety. I to je jasným signálom, že RSS zohrá na budúcnosti internetu dôležitú úlohu.

www.itnews.sk